| Jesenné číslo spravodaja |
| Štvrtok, 20 Október 2011 14:32 |
|
Vo mne niečo takéto vyvolávalo horúčkovitú snahu. Vysielať svoje myšlienky k Bohu, hľadať, kde som urobil chybu a snaha čo najskôr dať veci do poriadku, vyriešiť. Aj keď sa príliš dobré riešenia neponúkali, to nutkanie urobiť niečo, aby som veci zvrátil, bolo silné. Keď príde zlá správa, prirodzene nás to predesí. Museli by sme mať kamenné srdcia, aby to nami nepohlo. Po viacerých skúsenostiach s dôverou v Boha však viem, že človek sa nemusí poddať zúfalstvu, ani začať horúčkovito konať. Kristus tieto úskalia našej duše pozná a učeníkom povedal: „Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“ Len pár hodín po týchto slovách ho pred očami učeníkov zatýkajú a odvádzajú preč. Práve sa začali diať veci, ktoré boli tou najhoršou nočnou morou, ktorá sa im mohla stať. Toho, do ktorého vkladali toľko nádejí, ktorý sa zdal byť mocným učiteľom a divotvorcom, ktorého slová predčili všetko, čo dosiaľ na zemi zaznelo – toho, ktorý prišiel, aby priniesol nové kráľovstvo, teraz zajímajú a bezmocného odvádzajú preč. Robia si s ním, čo chcú. A to ešte nebolo všetko. Učeníci budú musieť hľadieť do očí najkrutejšej skutočnosti – ten ich učiteľ a majster, ktorý si vždy tak obdivuhodne vedel poradiť v každej situácii, zomiera. Ich životy, ktoré naviazali na teraz už bezmocnú mŕtvolu na kríži, sa prepadávajú do bezodnej hlbiny zúfalstva... „Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Odídem a prídem k vám.“ Snáď si učeníci spomenuli na tieto slová. Kristus nimi zanechal aj pre tú najťažšiu chvíľu „skoby a laná“, ktoré učeníkov mohli podržať. Aj keď nerozumeli, čo sa teraz deje, aj keď to vyzeralo, že padlo všetko, kvôli čomu stálo za to žiť. Podobne, ako sa to stáva aj nám. Nie, ani my to nebudeme mať ľahšie ako oni, ako tí prví z nás. Tie dvetisícročné skoby a laná potrebujeme rovnako. Dnes nás už zlá správa nemusí „rozhodiť“ natoľko, aby sme sa „prepadli“. Pokiaľ sme v živote naviazaní na Krista, sme ukotvení spoľahlivo. Aj keď nás zlá správa môže „vyraziť zo steny“, nemusíme zúfalo mávať rukami a nohami v snahe zachytiť sa. To pružné lano Kristových slov nás drží a náš pád nebude dlhý. „Odídem a prídem k vám.“ Napokon, našou najväčšou nádejou v každej chvíli je to, že on k nám prichádza. Vzkriesený a plný radosti, ktorej nebude konca." |
