|
Štvrtok, 12 Január 2012 12:36 |
 Prelom rokov sa skupina 20 teenagerov z Levíc rozhodla stráviť v Bratislave. Rozlúčku so starým a privítanie nového roka, super spoločný čas, zábavu, sa rozhodli spojiť s prácou. Jednoducho spojili príjemné s užitočným a okrem toho že si vychutnali spoločný výlet, rozdali naše letáky s ponukou literatúry do poštových schránok v celej Petržalke. Bola to fuška. Keď balili ruksaky ešte netušili, že nie je vôbec jednoduché dostať sa do panelákov k poštovým schránkam a taktiež opäť von. Mnohé začipované vchody boli prekážkou, ale nedali sa odradiť. Brali to ako dobrodružstvo a výzvu. A tak takmer 30 000 domácností obdržalo v decembrových a januárových dňoch našu poštu.
Ďakujeme za ochotu týmto mladým, odvážnym dobrovoľníkom. A tešíme sa mnohým objednávkam knižky Malá kniha o vzťahoch, ktoré nám neustále prichádzajú do kancelárie vo forme návratiek, sms, mailov a telefonátov. Denne s radosťou odnášame kvantum zásielok na poštu.
Prajeme tentokrát vám - Petržalčanom - príjemné, podnetné čítanie. Veríme, že kniha o vzťahoch od Daniela Pastirčáka vám ponúkne hlboký, možno i nový, povzbudivý a inšpirujúci pohľad na vaše vzťahy - k sebe, k najbližším ľuďom vo vašom živote, k spoločnosti, k Bohu...a že z nej načerpáte pozitívnu motiváciu.
|
 V posledných mesiacoch sa naše letáky s ponukou bezplatnej literatúry objavili v košických schránkach a v týchto i ďalších mesiacoch budú ich konečnou stanicou bratislavské schránky. Sme radi, že mnohí z vás na ne pozitívne reagujete a veríme, že Malá kniha o vzťahoch vás obohatí a zaujme svojimi myšlienkami.
Stále častejšie sa však začíname stretávať s nasledovným javom. Prichádzajú nám hromadné návratky s adresami rôznych ľudí avšak písané jednou rukou. Vaše úmysly môžu byť dobré a šlachetné. Chcete knižkou prekvapiť známeho, priateľa, suseda či niekoho z rodiny. Myslieť na druhého je super vec. Avšak v tomto prípade obnáša riziko, že ten, čo obdrží niečo, čo si neobjednal sám, môže reagovať presne opačne než by sme si priali.
|
|
|
 Formou krátkeho interwiev by som vám chcela priblížiť človeka, ktorý stojí na čele združenia JPK od jeho vzniku a tiež pár jeho myšlienok nielen o práci nášho združenia. Nech sa páči - rozhovor s riaditeľom JPK, Ing. Ondrejom Garajom:
admin: Čo si vyštudoval a robil predtým ako si sa stal riaditeľom OZ JPK a prečo si si zvolil túto cestu?
Študoval som počas komunizmu, takže to malo vplyv na odbor a kvalitu môjho vzdelania. Keďže som k osobnej viere prišiel ako študent techniky, tak som ukončil vysokoškolské vzdelanie v tejto oblasti. Ale vždy som sa snažil venovať aj teológii a filozofii. Obe ma dodnes veľmi zaujímajú.
Riaditeľom JPK som sa stal tak, že za mnou prišli bratia z cirkvi a požiadali ma, aby som opustil svoju profesiu a naplno sa venoval zdieľaniu kresťanstva najmä použitím literatúry. JPK ešte nejestvovalo, tak sme ho spolu s kresťanmi iných cirkví založili.
Hlavný motív môjho rozhodnutia bol ten istý, ktorý ma dodnes drží v mojej pozícii: som presvedčený, že ak sú ľudia vystavení pôsobeniu evanjelia Ježiša Krista, nastane veľmi zaujímavá vec: toto evanjelium ovplyvní ich životy, už prestanú byť takými akí boli a ich životy sa zmenia k lepšiemu.
admin: Prečo je podľa teba dôležité, aby bol človek „vystavovaný“ takémuto pôsobeniu? Nemôže sa človek – aj jeho život - zmeniť k lepšiemu iným spôsobom?
|
|
 Niektorí ste si nielen objednali a prečítali Malú knihu o vzťahoch, ale ste nám i napísali a podelili sa s nami o váš názor na myšlienky v nej, o pocity z nej. Je pre nás dôležité poznať váš názor, mať od vás spätnú väzbu, vedieť, či vás knižka niečím zaujala, obohatila, či je pre vás zrozumiteľná alebo či ste čakali niečo iné. Chceme vás povzbudiť aj poprosiť, aby ste si našli chvíľu pri alebo po jej čítaní a pár slovami ju zhodnotili. Môžete priamo tu na webe formou komentára alebo napíšte na našu e-mailovú adresu:
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
.
A tu už niekoľko úryvkov z vašich mailov a listov:
Pravdy vovnútri knihy – bolo to akoby mi niekto ukazoval krajinu, ktorú poznám, s jej krásami a ja som híkala pri prechádzke ňou. Akoby som získavala nové pohľady, nové objavy v napohľad preskúmanej krajine. Cítim sa jednoducho taká povzbudená, potešená z Božej lásky a ale aj taká nakopnutá ísť a nebáť sa milovať a
|
|
